Verí, že to nebol jej posledný metál. Biatlonistka Henrieta Horvátová má za sebou úspešnú sezónu

Foto: Reichert/IBU

Henrieta Horvátová je dvadsaťjedenročná slovenská biatlonistka, ktorá si odkrútila svoju prvú kompletnú sezónu v kolotoči Svetového pohára. Jej najlepším výsledkom je 52. miesto vo vytrvalostných pretekoch v talianskej Anterselve. Zúčastnila sa majstrovstiev sveta v slovinskej Pokljuke, kde sa predstavila v štafetových pretekoch.

Vrcholom jej sezóny boli majstrovstvá sveta juniorov v rakúskom Obertilliachu. Vo svojom prvom vystúpení na šampionáte sa Henriete podarilo vybojovať striebornú medailu vo vytrvalostných pretekoch. Pre Slovensko vôbec prvú v juniorskej kategórii.

Po juniorských majstrovstvách sveta sezónu ukončila a sústredila sa na školské povinnosti.

 

Henrieta Horvátová

Dátum narodenia: 18. 09. 1999

Debut v Svetovom pohári: 5. marca 2020 rýchlostné preteky (NMNM)

Účasť na MS juniorov: 3 (2019 Osrblie, 2020 Lenzerheide, 2021 Obertilliach)

Účasť na MS: 1 (2021 Pokljuka)

 

Máš za sebou prvú kompletnú sezónu medzi seniormi. Ako by si ju zhodnotila?

 

Na začiatku tejto sezóny som nepredpokladala, že absolvujem takmer všetky kolá Svetového pohára a k tomu ešte aj majstrovstvá sveta v Pokljuke. Človek však mieni a osud mení. Po neočakávanom výpadku sestier Fialkových som nastúpila na väčšinu štartov najmä v prvom a druhom trimestri. Do kariet hral aj fakt, že všetky ostatné súťaže – juniorské IBU cupy a aj seniorské IBU cupy boli kvôli pandémii do konca roka 2020 zrušené.

Keďže som v najvyššej súťaži bola nováčikom, nemohla som očakávať žiadne zázraky. Najdôležitejšie pre mňa bolo najmä získavanie cenných skúseností, ktoré mi určite pomôžu v nasledujúcich rokoch. Napriek tomu ma veľmi potešilo 52. miesto vo vytrvalostných pretekoch na 15 kilometrov v talianskej Anterselve. Myslím, že v budúcich rokoch by sa to mohlo zlepšovať. Samozrejme mi táto sezóna ukázala, kde som v porovnaní so svetovou špičkou a kde sa treba zlepšiť.

Foto: WSW

 

Sezóna bola poznačená ako covidivá. Zažila si nejaké zážitky v súvislosti s testovaním? Alebo ste skôr cítili strach z choroby, ktorá by Vás mohla vyradiť na určitý čas z pretekania?

 

Myslím, že sme necítili ani tak strach ako skôr rešpekt. Snažili sme sa hlavne dodržiavať opatrenia a zbytočne sa nevystavovať riziku nákazy.  Testovanie bolo veľmi dobre zorganizované usporiadateľmi a všetko išlo ako po masle. Našťastie nás Covid celkom obchádzal. Myslím, že veľkú úlohu na tom hral aj fakt, že sme fungovali v rámci „bubliny“, kde sa pravidelným testovaním včas odhalili infikovaní, ktorí boli potom izolovaní. Aspoň z môjho pohľadu sme sa cítili pomerne bezpečne. Celkovo to hodnotím tak, že aj keď opatrenia boli niekedy otravné, boli účelové.

 

Kde vidíš najväčší progres medzi tvojimi prvými pretekmi v Novom Meste na Moravě pred rokom a striebornou medailou z juniorských majstrovstiev sveta?

 

Tieto dve podujatia sa len ťažko dajú rovnať. Svetový pohár a pretekanie v ňom je pre mňa ako ešte pre juniorku veľmi náročné. Len veľmi ťažko sa mi tam podarí nejaký solídnejší výsledok. Na top pretekárky sveta v seniorskej kategórii skrátka ešte nestačím. Moje debutové preteky v NMNM si budem pamätať ešte veľmi dlho. Skončila som takmer posledná po bizarnej streľbe – 0 v ľahu, 5 v stoji. Minuloročné MSJ tiež nedopadli najlepšie. Vôbec sa mi tam nedarilo. Vtedy by som vôbec nepovedala, že o rok vyhrám striebornú medailu. Progres môžem pozorovať najmä vo svojej kategórii – so seberovnými. Zlepšenie určite nastalo po bežeckej stránke a strelecky som sa nezhoršila, čo si myslím je obstojné.

 

Prejdime k vrcholu tvojej sezóny- MSJ. Kde staviaš v kariére striebro z vytrvalostných pretekov?

 

Striebro z MSJ je nepochybne môj najlepší výsledok v kariére. Som nesmierne rada, že sa mi podarilo ukázať hlavne sebe, že tie roky driny sa vyplatili a neboli zbytočné. Vždy som si priala a dúfala, že raz príde deň, kedy si aj ja na krk zavesím cenný kov. Je to deň, ktorý sa mi vryje do pamäti a na ktorý budem dlho spomínať. Treba veriť, že to nebol môj posledný metál.

Určite ma to vo veľkej miere motivuje do ďalšieho prípravného obdobia. Je teraz však dôležité nezaspať na vavrínoch a pripravovať sa na ďalšie sezóny. Budem už v kategórii ženy, takže treba makať a posúvať svoje limity.

Budúcu sezónu budeš patriť ku skúsenejším biatlonistkám. Na čom potrebuješ najviac zapracovať?

 

Najviac potrebujem zapracovať na behu a sile. Od jari som trénovala pod vedením reprezentačného trénera žien Lukáša Daubnera, ktorý moju prípravu prevzal po Jaroslavovi Kamenskom, ktorý ma športovo vychoval. Myslím, že za rok som sa v behu zlepšila ale stále je čo vylepšovať. Zázraky sa nedejú zo dňa na deň a tak verím, že systematickou prácou budem stále napredovať a zlepšovať sa nielen v behu ale aj ostatných faktoroch, ktoré v biatlone hrajú významnú rolu.

 

Vravela si, že teraz máš pred sebou školské povinnosti. Aké máš plány na najbližšie dni? Kedy začnete so sústredeniami?

 

Áno. Momentálne potrebujem zabrať v škole, takže väčšinu mojich dní budú vypĺňať školské povinnosti. Samozrejme pomedzi učenie sa pôjdem prevetrať ešte kým sa dá aj na lyžiach. Potom nasleduje dlhšie tréningové voľno a so sústredeniami pravdepodobne začneme niekedy v júni. Dovtedy však budeme trénovať v okolí Banskej Bystrici, venovať sa pokojovej streľbe, silovým tréningom, bicyklovaniu a podobne.

 

Autor: Nikola Baďová pre Takurčitee