Javier Fernandéz sa rozhodol po tohtoročných majstrovstvách Európy ukončiť svoju kariéru na amatérskom ľade. Zo súťaží si odnáša hneď niekoľko veľkých úspechov a nezmazateľne sa zapísal do histórie najestetickejšieho športu.

Rodák z Madridu sa na korčule po prvýkrát postavil až ako šesťročný, čo je v krasokorčuľovaní považované už za vysoký vek. Inšpirovala ho jeho strašia sestra Laura, ktorá sa venovala tancom na ľade. Vo svojej rodnej krajine vytvoril viacero historických miľníkov. Ako prvý Španiel skočil trojitého axla a štvoritý skok.

Dokázal sa kvalifikovať už na olympijské hry v kanadskom Vancouveri. Stal sa prvým španielskym sólistom, ktorý sa na olympijskom ľade predstavil po viac ako 50 rokoch. Na svojich prvých Hrách obsadil 14. miesto, keď predviedol voľný program na hudbu z filmu Piráti z Karibiku. V roku 2010 sa prvýkrát prebojoval do top 10 na majstrovstvách Európy.

Najväčším prevratom v Javierovej keriére bola zmena trenéra, keď sa v roku 2011 rozhodol opustiť Nikolaja Morozova a presťahoval sa do Kanady za Brianom Orserom. Spolupráca s dvojnásobným olympijským medailistom priniesla ovocie v roku 2013. Na majstrovstvách Európy v Chorvátsku predviedol krátky program na motívy Zorra a do voľných jázd nastupoval z druhej priečky.

Práve v tomto roku vznikla aj jeho exhibícia „Javierova hodina aerobiku“. Táto jazda je plná vtipných a úsmevných momentov. Hlavne, keď sa prehupne do druhej polovice, kde stvárňuje superhrdinu v žltočervenom oblečení. Medzi jeho najobľúbenejšie technické prvky patrí trojitý axel.

Vo voľných jazdách stvárnil Charlieho Chaplina a ako prvý skočil tri švorité skoky na európskom ľade v jednom programe a navyše v excelentnom prevedení. Získal svoj prvý titul majstra Európy, čo sa nepodarilo ešte žiadnemu španielskemu krasokorčuliarovi. V Záhrebe tak začala jeho dlhá nadvláda nad majstrovským titulom. Keďže ho dokázal obhájiť s veľkým bodovým náskokom aj v rokoch 2014 a 2015.

V roku 2014 sa predstavil na svojej druhej olympiáde v Soči. V tom čase figuroval na zozname veľkých favoritov na zisk medaily. Aj keď po krátkom programe figuroval na striebornej priečke, po voľných jazdách sa prepadol až na nepopulárnu štvrtú pozíciu.

V poolympijskom roku 2015 na majstrovstvách sveta v dosiahol Španiel ďalší historický míľnik. Po dvoch bronzoch z rokov 2013 a 2014 v Šanghaji dokázal získať debutový titul majstra sveta ako prvý Španiel. Hoci oba jeho programy, krátky na Black Betty a voľný na operu Barbier zo Sevilly od skladateľa Gioachina Rossiniho, boli hodnotené ako druhé, konečný súčet mu na víťazstvo stačil. Pokoril tak olympijského víťaza Japonca Juzuruho Hanjua.

V roku 2016 prišiel s krátkym programom na Malaguenu. Španielske rytmy dokonalo sadli famóznemu krasokorčuliarovi. Vo voľnej jazde stavil na Franka Sinatru. Práve tak ho mohli vidieť aj diváci na bratislavskom ľade počas majstrovstiev Európy. Titul sa mu podarilo obhájiť s takmer priepastným bodový rozdielom, keď prvýkrát vo svojej kariére pokoril 300-bodovú hranicu.

Na majstrovstvách sveta po krátkom programe figuroval na druhej priečke, za svojím najvačším konkurentom a trenérskym kolegom Juzurom Hanjuom. V Bostone však predviedol svoju životnú voľnú jazdu. Na ľade sa jednoducho bavil a celá jazda pôsobila viac ako exhibícia. Práve na týchto majstrovstvách dosiahol aj svoje životné maximum, keď v súčte vyjazdil 314, 93 bodov. Obhájil tak aj svoj majstrovský titul.

Rok 2017 mu vyniesol daľší titul majstra Európy. V poradí už piaty a tým sa dotiahol na Ondreja Nepelu, ktorému sa to pred ním podarilo ako jedinému.

Aktuálne 27-ročnému Španielovi tak chýbala do zbierky už iba olympijská medaila. Tú chcel vybojovať práve na hrách v Pjongčangu. Do olympijskej sezóny nastúpil s krátkym programom opäť inšpirovaným Charliem Chaplinom a voľnú jazdu na muzikál Muž z La Manche. Krátky program Fernandézovi vyšiel úplne bezchybne. Vo svojej jazde skočil štvoritého tulupa s trojitým v kombinácii, sólo štvoritého salchowa a učebnicového trojitého axla. Aj napriek tomu však obsadil až druhú priečku za obhajcom zlata, Juzurom Hanjuom.

Vo voľnej jazde sa objavili drobné chybičky a Španiela tak vo finále dokázal pokoriť aj druhý reprezentant krajiny vychádzajúceho slnka, Šoma Uno. Španiel mal za cieľ získať akúkoľvek medailu, čo sa mu aj napokon podarilo, aj keď bola len bronzového lesku.

Tesne pred olympiádou absolvoval v januári ešte európsky šampionát, kde sa mu opäť podarilo predčiť všetkých súperov a svoj titul obhájil už po šiesty raz, čím opäť prepísal históriu.

Po olympijských hrách oznámil koniec svojej kariéry na amatérskom ľade. Počas sezóny vôbec nesúťažil a neskákal žiadne štvorité skoky. Naplno sa venoval svojej krasokorčuliarskej šou Revolution on Ice, ktorú predstavil v rodnom Španielsku.

Až v januári sa rozhodol, že sa predsa len zo súťažením rozlúči na svojom najobľúbenejšom ľade, a to európskom. Do Minsku pricestoval s krátkym programom na Malaguenu, ktorý patril medzi jeho najúspešnejšie a voľnou jazdou, ktorú sme mohli sledovať aj na olympiáde.

Po krátkom programe obsadil až tretie miesto. Do poslednej voľnej jazdy nastúpil síce koncentrovaný, no po perfektne zvládnutej dvojkombinácii štvoritého a trojitého tulupa sa uvoľnil a na ľade sa doslova zabával. To sa pretavilo aj do jeho jazdy, z ktorej mal človek pocit, akoby sledoval exhibíciu. Predviedol svoje majstrovstvo v krokovej pasáži, ktorá ako vždy dokonalo kopírovala hudobný sprievod.

Možno pomohli chyby súpera alebo práve vďaka bohatým skúsenostiam a uvoľnenej jazde sa tak z bronzovej priečky vyšplhal opäť na ten najvyšší stupienok. So svojou kariérou sa rozlúčil ako neporazený kráľ Európy.

Najvýznamnejšie jazdy si môžete pozrieť v nasledujúcich videách:

Majstrovstvá Európy 2013 Záhreb voľná jadza – prvý titul majstra Európy

Majstrovstvá sveta 2016 Boston voľná jazda – druhý titul, životné maximum

Majstrovstvá sveta 2017 Helsinki krátky program – Malaguena

2015 Štokhom – Gala Exhibícia Javiho hodina aerobiku

Majstrovstvá Európy 2019 Minsk voľná jazda – posledné predstavenie na amatérskom ľade

Foto: zimbio.com

Autor: Ivana Ďurtová