Anastasia Kuzminová sa rozhodla pokračovať v kariére aj počas nasledujúcej sezóny, pričom chce pômocť tímu. Viac prezradila v rozhovore pre Medzinárodnú biatlonovú úniu IBU.

Ako sa rodilo rozhodnutie pokračovať v kariére

“Nebolo to ľahké rozhodnutie. Bolo zložité pochopiť, čo viac ešte potrebujem. Muselo padnúť rozhodnutie, či skončiť alebo pokračovať v športovej kariére. Je lepšie prestať, keď ste na vrchole. Minulá sezóna bola podľa mňa najlepšia v mojej kariére a rozmýšľala som, že je čas skončiť. Určite som mala veľa dôvodov ukončiť aktívnu činnosť, ale aj naopak pokračovať,” začala trojnásobná olympijská víťazka.

“Viete, nie som len športovkyňa, ale máme dcéru a syna. Je to veľmi dôležitá súčasť môjho života a okrem toho môj manžel je v novej pozícii, trénuje tím mužov. Chcela by som byť s ním a podporovať ho. Rozhodnutie pokračovať v moje kariére nie je len o mne a mojich výsledkoch v novej sezóne, ale je viac o výsledkoch tímu. Uvidíme na začiatku sezóny v decembri, ako to funguje. Či to bude OK, či budem stále dobrá, či bude dostačovať nový štýl mojej prípravy počas jari, leta a jesene. Ak budem mať výkonnosť, budem pokračovať dokonca sezóny. Ak nie, tak potom je čas skončiť,” ozrejmila dôvody pokračovania v kariére 34-ročná mamička dvoch detí.

“Zisk zlatej olympijskej medaily je snom každého športovca a mojím snom to bolo takisto. Keď sa sen stane skutočnosťou, tak to je úžasná časť života. Čo viac potrebujem? Do novej sezóny by som možno chcela pár jednoduchých vecí, napríklad štyri nuly (úsmev) a jazdiť s radosťou. Na svetových šampionátoch mám striebro a bronz, ale stále mi chýba zlato. V porovnaní s tromi zlatými medailami na olympiáde sa zdajú byť tieto ciele jednoduché,” pokračovala Nasťa.

Úspešná sezóna 2017/2018

“Ročník 2017/2018 bol pre mňa veľmi intenzívny, veľmi emotívny a myslím si, že to bol výsledok práce môjho tímu. Nielen môj. Mala som úžasné pocity, neviem, ako som to dokázala. Ale mám za to, že všetko je to o hlave a kooperácii s ľuďmi, ktorí sú blízko teba a spolupracujú s tebou veľa rokov. Išla som na olympiádu krok za krokom. Na každých pretekoch si treba veriť, že to dokážeš. Niekedy streľba nebola perfektná, ale vždy som bola silná. Chcela som to dokázať a chcela som súperiť s mojimi oponentkami na trati. Cítila som, že to môžem ľahko dokázať,” hovorila o minulom ročníku rodáčka z ruského Ťumeňa.

“Prvýkrát v Pjongčangu som začala súťažiť za Slovensko. Vtedy som dosiahla na druhé miesto v pretekoch s hromadným štartom na majstrovstvách sveta 2009. Bol to úžasný pocit, keď som sa vrátila späť na toto miesto. Teraz to bola súťaž ešte na vyššom leveli, ale všetko to bolo o hlave. Bola som veľmi šťastná, lebo tam bol so mnou môj manžel a rodičia. Počas každých pretekov mi to veľmi pomáhalo. Cítila som sa byť silnejšia ako ostatné dievčatá. Viem, že na strelnici sme mali ťažké podmienky. Musíte však pochopiť, že nielen pre vás sú náročné podmienky, ale aj pre ostatných. Ak stojíte na štarte a len sledujete podmienky, či už snehové alebo poveternostné a rozmýšľate nad tým príliš, nepomôže vám to vyhrať. Sústredila som sa niekoľko dní pred pretekmi, aby som bola pripravená postaviť sa na štart a súťažiť v najlepšej forme. Chcela som sa koncetrovať na dobrý výsledok, to je celé,” vravela o svojom pjongčangskom počínaní skúsená biatlonistka.

Rodinné väzby a plány do budúcna

“Myslím, že dôležité je komunikovať. Treba si určiť, kedy je trénerom a kedy manželom a otcom mojich detí. Je to o pravidlách. Sú to ako keby dva odlišné životy, ale potrebuješ to zladiť. Ide o to, aby si sa cítil komfortne, keď si tu alebo tam. Je potrebná spolupráca,” vyjadrila sa Anastasia Kuzminová na margo vzťahu so svojím manželom a trénerom v jednej osobe Danielom Kuzminom.

“Nemám príliš veľa voľného času. Keď sme doma, je to o stretnutiach, tréningoch. Nedá sa to tak ľahko zorganizovať. Vždy sú veci, ktoré chcem robiť s dcérou alebo synom. Som normálna žena. Rada varím, rada trávim voľný čas v prírode a starám sa o kvety doma. Niekedy, keď je nejaký voľný čas pre mňa, cvičím jogu, čítam knihy. Možno po koncim mojej kariéry budem mať viac voľného času. Všetok čas pre mňa je čas pre moju rodinu,” nechala sa počuť biatlonistka žijúca v Banskej Bystrici.

“Do budúcna mám veľa plánov a veľa nápadov, ale v súčasnosti nie som pripravená povedať, čo uprednostním. Čas bez mojej rodiny počas kariéry jej chcem vrátiť a ostať viac s rodinou. Možno polroka budem potrebovať len oddych na ďalšiu časť môjho života. Potom skutočne môžem pochopiť seba, čo ďalej potrebujem. Športová kariéra je veľká časť vášho života, teraz je to dvadsať rokov v biatlone. Nie je jednoduché povedať „koniec“ a potom ísť znova s plnou energiou do niečoho úplne iného,” rozprávala o budúcnosti jedna z najlepších biatlonistiek súčasnoti.

“Náš syn má teraz jedenásť a dcéra tri. Čím je syn starší a starší, začína viac rozumieť, čo znamená šport v našom živote, že ide o normálnu profesiu. Nedá sa povedať, že je dobré, že nie sme doma. Ostávajú doma so starými rodičmi. Veľakrát sme však spolu na sústredeniach, to je dobré. Ale veľakrát potrebujeme robiť náročné veci a potrebujeme čas na regeneráciu. V tomto čase nie je ideálne pre športovca, že naša dcéra a syn sú s nami, ale vždy to je dobré pre mňa ako matku. Treba vedieť, že šport nie je všetko vo vašom živote. Máš rodinu, vlastnú rodinu, ktorá ťa vždy ľúbi. Ak vyhrávaš, ale aj keď prehráš. Sú to ľudia, ktorí sú ti veľmi blízki a sú tvojou súčasťou,” zakončila interview držiteľka dvoch krištáľových glóbusov za predošlú sezónu.

Zdroj: IBU

Autor: Martin Horváth