Pred olympiádou sme sa zhovárali so sánkarom Jozefom Ninisom o jeho skvelých výsledkoch z posledného obdobia, tajomstve jeho úspechu či cieľoch pod piatimi kruhmi.

“Mám obrovskú radosť, chvejú sa mi nohy z toho všetkého. Predsalen sa to nestáva každý deň. Myslím si, že to prišlo všetko tak ako malo. Po tých povedzme dvadsiatich rokoch naberania skúseností sa podarilo prelomiť tie ľady a dostatočne dobre načasovať formu pred olympiádou. Dúfajme, že forma vydrží,” vyjadril sa na margo predolympijských úspechov a časovania formy na vrchol sezóny Jozef Ninis.

“Všetko zapadá do seba ako karty. V prvom rade je to o pretekárovi. Keď nedokážete zísť vyrovnané preteky, tak sú vám zbytočné dobré sánky. Taktiež to závisí na materiáli, podmienky na dráhe sa menia z hodiny na hodinu. Neexistuje taký pár sklzníc, ktorý ide rovnako na každej dráhe. Stojí to kopec času, úsilia, ale za tie roky sa to buduje. Silné krajiny majú na to výskumné ústavy, kde to za nich robia profesori v bielych plášťoch. My to musíme robiť sami, keďže finančné prostriedky chýbajú na vývoj-výskum, tak sa chytáme každej slamky,” povedal v čom tkvie jeho úspech pred Pjongčangom.

“Je to veľmi ťažké robiť nie veľmi medializovaný šport na Slovensku, keďže nemáme sánkarskú dráhu. To je obrovská chyba, ale aj napriek tomu sa nemusíme hanbiť za výsledky z minulosti. Spomeniem Máriu Jasenčákovú, dvojicu Walter Marx a Ľubo Mick či Jara Slávika, ktorý dosiahol bronz na ME. Teraz som viac medializovaný ja, avšak verím, že sa mladí pridajú a pôjdu v našich šľapajách. Verím, že jedného dňa aj oni urobia trošku, hlavne pre seba, keďže človek to robí hlavne pre seba a nie pre niekoho iného,” vyjadril sa k situácii v sánkarskom športe na Slovensku účastník štvrtej olympiády.

“Každá dráha má svoje čaro, táto skrýva v strednej časti problematický úsek. Je to zákruta číslo deväť, nasleduje krivá rovinka jedenásť-dvanásť. Spodná časť je trošku nebezpečnejšia, na každú bolesť existuje liek. Verím, že si s tým poradím. Mal som problém počas tréningu, minulý rok to už bolo o niečo lepšie. Pred sezónou sme tam absolvovali dva týždne tréningu. Vyzerá to, že si s tým poradím,” vravel na margo olympijskej dráhy slovenský sánkar.

“Je jedno, ako to dopadne, ale ide o to, aby tam človek nechal srdce na tom športovisku. Myslím, že keď sa toto podarí, tak na výsledku nezáleží. Za seba môžem povedať, že mojím cieľom je pätnáste miesto a lepšie. Keď to beriem reálne. Podotýkam, že preteky sa jazdia na štyri jazdy, nie na dve, čo je o to zložitejšie. Bude sa jazdiť večer s časovým posunom. Bude to náročné, treba však zachovať chladnú hlavu a ísť za svojím cieľom. Bude to možno už záver mojej kariéry, uvidíme,” povedal nám k svojim cieľom pod piatimi kruhmi skúsený pretekár.

O závere kariéry 36-ročný Slovák doplnil: “Dostal som “povolenku” od svojej manželky, že keď budem do desiateho miesta, môžem pokračovať ďalej. Viete, keď robíte sánkovanie 25-30 rokov, tak je ťažké odísť. Obzvlášť teraz, keď sa dostávate do vyšších poschodí. Je obrovská škoda, že to prišlo až teraz. Tieto úspechy mali byť pred 15 rokmi a teraz som mohol v pokoji končiť. Je to pre mňa taká motivácia, pokiaľ by sa ešte podarila olympiáda. Rok-dva by som ešte posánkoval. Uvidíme.”

Jozef Ninis a Jakub Šimoňák nastúpia už zajtra od 11:10 na štart pretekov jednotlivcov.

Foto: Slovenský olympijský výbor, zimbio.com

Autor: Martin Horváth