Anastasia Kuzminová v rozhovore po tlačovej konferencii priamo v rakúskom Hochfilzene opísala pocity po skvelom druhom mieste v šprinte.

“Hochfilzen ponúka veľmi často takéto počasie. Nie je to prvá skúsenosť s takými podmienkami, že sneží, fúka a zle sa strieľa. Ale ja si myslím, že sú to také podmienky, kde sa športovec vnútorne nastaví na to, že je to najväčšia výzva. Idem ukázať, že aj v takomto počasí zabojujem na trati aj na strelnici,” zhodnotila Anastasia Kuzminová ťažké poveternostné podmienky počas hochfilzenského šprintu žien.

“Pravdupovediac mi to robilo viac problém na trati ako na strelnici. V podstate všetko naokolo bolo biele, oči boli úplne zalepené. Keď som išla niektoré časti trate bez okuliarov, tak to strašne pichalo. Tým, že bolo veľa snehu, tak som hľadala tú správnu stopu, ktorej sa mám držať. Aby ma to nezobralo doprava-doľava, do toho hlbokého snehu, čo som zažila v priebehu pretekov. Tri-štyrikrát som potrebovala obehnúť súperku, čo šlo veľmi ťažko. Musela som zrýchliť a cítila som, že sa to odrazilo na mojich nohách, svaloch, že boli viac unavené. Potom som sa znova musela dostať do takého pohodového stavu, aby som znova dokázala rozvíjať rýchlosť,” nechala sa počuť dvojnásobná olympijská víťazka v rýchlostných pretekoch.

“Vôbec som nerozmýšľala nad tým, aký môže byť výsledok. Snažila som sa jednoducho vnútorne nastaviť na to, že áno, jedna nepadla a viem, že to bola tesná rana. “Stojka” bola šanca, kde sa môžem realizovať. V podstate celé prípravné obdobie mi tá streľba šla veľmi dobre. Zažila som veľkú smolu v Östersunde. Vnútorne som si chcela dokázať, že to nebol vôbec problém, ktorý máme riešiť. Aj v týchto podmienkach som mohla ukázať, že treba vedieť strieľať, skoncentrovať sa a nenechať sa rozhodiť z tej jednej “ležkovej”,” vravela k bezchybnej streľbe v stoji 33-ročná pretekárka.

“Prišiel sem syn Jelisej a ešte dneska ráno som mu vravela. Jelisejko, vieš, keď si bol maličký pred olympiádou vo Vancouveri… Bol to môj prvý sveťak, ktorý som vyhrala vďaka tebe, lebo si bol tu. Deti nám tak strašne chýbajú pri našom povolaní. Myslím si, že každý vrcholový šport je taký, že pokiaľ chceš dosahovať tie najlepšie výsledky, tak doma musí byť doma. Bohužiaľ, deti sú doma so svokrou a my sme tu pracovne. Dlho sme neboli spolu. Keď sem včera prišiel, tak to bol pre mňa neskutočne príjemný čas. Aj keď malilinko. Mala som radosť, ale ráno som sa už musela koncentrovať. Pýtal sa ma: Mamina, kedy budeš mať trocha voľna? Vieš, zajtra sú preteky a pozajtra sú preteky. Tak potom večer trošku (úsmev),” povedala o príchode svojho synčeka Jeliseja do Hochfilzenu hrdá mama.

“Biatlon je taký prekvapujúci šport, že nikdy nevieš, ako dopadneš. Ale jedno viem sľúbiť, že sa budem snažiť,” skromne prisľúbila naša reprezentantka pred zajtrajšími stíhacími pretekmi.

Foto: Ivana Drobáňová
Autor: Michal Zimáni, Martin Horváth