Martin Bajčičák je bývalý slovenský bežec na lyžiach. Svoj potenciál ukázal už v juniorskom veku, keď získal v roku 1996 zlato z behu na 10 km klasicky. Zúčastnil sa až piatich olympijských hier od Nagana 1998 po Soči 2014. Najlepšie umiestnenie zaznamenal v Turíne 2006, kde bral dve ôsme miesta. Na majstrovstvách sveta sa m darilo v Oberstdorfe 2005, kde mu tesne uniklo pódium na štvrtom mieste. Je jediným slovenským reprezentantom, ktorému sa podarilo vyhrať preteky Svetového pohára. Stalo sa tak vo februári 2005 v nemeckom Reit im Winki v pretekoch na 15 km voľným štýlom. V roku 2015 ukončil bohatú kariéru.

V roku 2016 sa pripojil k tímu sestier Fialkových ako kondičný tréner. Bežecky sa pod jeho taktovkou Paulína aj Ivona výrazne posunuli smerom nahor. Staršia zo sestier Paulína zaznamenala osem pódiových umiestnení. Ich spolupráca skončila po uplynutí sezóny 2019/2020 a skúsený bežkár na lyžiach sa vrátil ku koreňom. Rozhodol sa pre pozíciu hlavného trénera poľského ženského reprezentačného družstva v behu na lyžiach.

V tíme má sedem mladých dievčat. Takisto aj on sa musel vysporiadať so strašiakom dnešnej doby a dve jeho zverenkyne prekonali ochorenie COVID-19. Tréningový výpadok u oboch predstavoval približne mesiac. Aj napriek tomu už začiatkom januára zabehla každá svoje kariérne maximum.

 

Ako prebiehal záver Vašej prípravy? Kedy ste odhalili pozitívny nález na COVID-19?

 

Absolvovali sme počas letnej a jesennej prípravy päť trojtýždňových sústredení, kde sa veľmi trénovalo. Začiatkom novembra sme si robili funkčné testy a rozbory, ktoré sa robia spoločne s testami vo Varšave. Odtiaľ sme mali letieť do Fínska, kde sme mali poslednú prípravu pred Svetovým pohárom. Pri vstupe do krajiny sme potrebovali PCR testy. Na druhý deň štyrom ľuďom v našom tíme vyskočili pozitívne výsledky, kde boli dve najlepšie moje pretekárky. Tam sa to vlastne všetko začalo. Namiesto sústredenia vo Fínsku šli do domácej karantény.

 

Kto z Vášho tímu musel ostať v karanténe?

 

Mám sedemčlenný tím dievčat. Z toho dve najlepšie, jedna je šprintérka Monika Skinder a druhá bežkyňa na dlhé trate Izabela Marcisz, boli pozitívne. K ním jeden fyzioterapeut a jeden servisman. Všetci museli ostať doma v desaťdňovej karanténe. Zaujímavé bolo, že ja som sa s nimi stýkal, viezol v aute a obišlo ma to. Nikto už ďalej pozitívny nebol. 

 

Ako príznaky mali pretekárky? Objavil sa aj ťažší priebeh ochorenia?

 

Monika Skinderová bola bez príznakov. Po desiatich dňoch bola negatívna, pri vstupe do Fínska ju znova identifikovali ako pozitívnu. Znova ju čakala sedemdňová karanténa. Bolo to ťažké obdobie aj pre mňa. Psychika bola veľmi naštrbená.

Izabela Marcisz mala príznaky už predtým. Mala ľahší priebeh bez teploty a v karanténe mala ešte dozvuky kašľu. V podstate kvôli nemu sa priedušky prejavili ešte teraz na Tour de Ski. Kašeľ mala aj keď bola dlhodobo negatívna. Po desiatich dňoch šla znovu na testy a opäť bola pozitívna. Až potom za nami mohla pricestovať.

 

Čo nasledovalo po karanténe? Aký typ tréningu ste naordinovali?

 

Dievčatá boli dlhodobo obmedzené v tréningu. Základom dobrého vstupu do Svetového pohára bol fakt, že cez leto mali veľmi tvrdý tréning. Keď som prevzal tím nabehol som do systému Justyny Kowalczykovej a jej trénera.

Pripravovali sa už v karanténe. Mali stacionárne bicykle, “behátka“ a trenažéri na vrch tela- táto trojkombinácia plus posilňovňa. Tréningy som im plánoval. Už keď som videl u Izabely, že nemá vážny stav a teploty a môže trénovať, tak trénovala v domácej karanténe dve a pol hodiny doobeda a hodinu poobede. V podstate sme urobili v domácom prostredí intenzívne tréningy.

 

Ako vyzeral vstup do Svetového pohára pre obe bežkyne?

 

Izabela ešte v Davose (2. kolo SP) neukazovala dobrú výkonnosť, ale na Tour de Ski si urobila dve osobné maximá. Monika, ktorá bola bez príznakov, ale mala obmedzený tréning, v šprintoch zaznamenala 15. a 16. miesto, čo je jej maximum. Dievčatá sú ešte mladučké, Monika má 19 a Izabela 20. Nedá sa očakávať útočenie na TOP 10, ale jedna trikrát bodovala a druhá štyrikrát.

 

V čom spočíva vzrast výkonnosti u Izabeli Marcisz, ktorá ešte v druhom kole v Davose nebola v požadovanej forme a o necelé tri týždne zašla životné maximum?

 

Keď sa Izabela pripojila po druhej karanténe k tímu vyzerala fyzicky dosť upadnutá. Otestoval som si ju v prípravných pretekoch. Videli sme, že fyzicky odišla smerom nadol. Počas prvého Svetového pohára som povedal, že nesmie ísť, lebo to nemalo význam a musela sa najskôr pripraviť na lyžiach. Zvolili sme dvoj-trojtýždňovú prípravu až potom sa zaradila do Svetového pohára. Takže ona po karanténe ešte tvrdo trénoval a keď išla do Davosu, ešte stále to nevyzeralo dobre. Bola unavená z tréningu, ktorý sme jej dali. V podstate sa rozbehla až na Tour de Ski. Keď to tak zoberiem- od 2. novembra zašla prvé dobré preteky až po Novom roku. Takže trvalo dva mesiace, kým sa dostala do ako takej pohody.

 

Aké máte plány v prebiehajúcej sezóne?

 

Absolvovali sme  juniorské majstrovstvá sveta, kde Monika Skinderová vyhrala zlato v šprintérskej súťaži. Teraz nás čakajú MS seniorskej kategórie. Snáď nám niečo vyjde.

 

Ďakujeme.

Autor: Nikola Baďová pre Takurčitee