Biatlonový kráľ, ako ho mnohí nazývajú, si od začiatku svojej dlhej a úspešnej športovej kariéry spisoval všetko, čo mal na srdci. V tých chvíľach ešte netušil, že raz si jeho pocity a túžby prečíta takmer celý svet. „Myšlenka napsat knihu se zrodila rychle, ale na začátku šlo hlavně o to, aby neupadly v zapomnění chvíle mého života…“

Jeden z najslávnejších biatlonistov našej doby odkryl svoje najtajnejšie myšlienky v autobiografii. Francúz sa vracia do svojho detstva. Veľkú úlohu hrala v jeho živote rodina, najmä starší brat Simon, ktorý mu ukázal cestu k biatlonu. Lásku k rodine tu vyzdvihuje aj fakt, že autor spoznal svoju manželku, keď mal 10 rokov. Pre Fourcada predstavovala rodina citovú stabilitu a istotu, ktorá mu v profesii tak veľmi chýbala. Zaznamenáva vlastné vzostupy aj pády ešte predtým, ako sa z neho stal profesionálny športovec. Ukázalo sa Francúzovo veľké odhodlanie ísť stále vpred a jeho súťaživý duch. Koniec koncov, ako sám priznáva: „Je jasné, že jsem nerad prohrával, dokonce i v pexesu…“ Martin Fourcade odkryl všetku tvrdú drinu, ktorá je potrebná k tomu, aby sa z vás stal ten najlepší. Je vidieť, že ani on o svojej ceste nebol vždy presvedčený a párkrát ho zastavili pochybnosti. Štart jeho profesionálnej kariéry nebol jednoduchý, poznačila ho frustrácia a nespravodlivosť. Nie vždy je všetko ružové a niekedy sa ti do cesty postavia veľké prekážky. Je však dôležité, ako sa k tomu postavíš ty sám. Autobiografia vykresľuje náročné pôsobenie na poli športu bez akýchkoľvek ideálov a romantických predstáv. Vďaka tomu, ako do detailov dokázal štrnásťnásobný majster sveta opísať, čo prežíval počas pretekania na trati, má čitateľ pocit, akoby sa na trati ocitol s ním. Pri čítaní sa človek dokáže vžiť do kože profesionálneho športovca, spoznáva, aká veľká môže byť radosť z výhry či hnev, keď to nejde podľa predstáv. Po dočítaní knihy sa môj vytvorený ideálny obraz športovca Martina Fourcada zmenil. Na televíznych obrazovkách pôsobil ako seriózny človek, ktorý svoju prácu berie veľmi vážne. Vo svojom „denníku“ ukázal svoju pravú tvár. Martin Fourcade tu zahodil masku, ktorú nosil. Stal sa obyčajným človekom, ktorý počas svojho života rieši rovnaké prekážky a problémy. Človek, ktorý dokáže chybovať, rozčúliť sa či radovať.

Forma, akou je kniha písaná, je veľmi jednoduchá. Koniec koncov písal ju športovec a nie spisovateľ. Práve autenticita je dominantným prvkom, ktorý robí príbeh športovca zaujímavým. Veď nikto nedokáže prezentovať tvoje pocity tak dobre, ako ty sám. Martin Fourcade je s úvodom svojho príbehu spokojný, avšak vie, že je to len prvá kapitola jeho románu s názvom život: „Zbývá mi ještě toho tolik splniť, tolik kapitol napsat. A tolik krásnych věcí prožít…“

Autor: Ivana Ďurtová