Robert Ruffíni ml. v lyžovaní vzhliada k Petre Vlhovej, v atletike chce prekonať otca i Sotomayora

Robert Ruffíni ml. s prezidentom SOŠV Antonom Siekelom a predsedom Správnej rady Nadácie SOŠV Dušanom Guľášom. Foto: SOŠV – Ján Súkup
 Robert Ruffíni ml. je synom slovenského rekordéra v skoku do výšky, Robert st. ho priviedol k atletike i lyžovaniu. Na mladom Robertovi je najzaujímavejšie to, že sa aktívne venuje obidvom športom, ktoré na prvý pohľad spolu takmer vôbec nesúvisia. 

Slovensko sa o jeho talente dozvedelo aj vďaka grantovému programu Ukáž sa!, v ktorom mladý lyžiar a atlét súčasne získal od širokej verejnosti najviac hlasov a stal sa celkovým víťazom tohto ročníka v kategórii jednotlivcov. Ktorý šport ho baví viac a ako to všetko stíha?

Ako si sa dostal k lyžovaniu? Spomínaš si na svoj prvý deň na lyžiach?

K lyžovaniu som sa dostal, keď som mal asi osem alebo deväť rokov. Do lyžiarskeho klubu ma s myšlienkou, aby som sa naučil dobre lyžovať, prihlásil otec. Spočiatku som nemal v pláne poňať tento šport súťažne, ale chytilo ma to. Lyžovanie ma začalo baviť až tak, že sa môj záujem vyvinul až do dnešnej podoby. Pretekám sa od januára až do apríla. Atletike sa zas  venujem úplne odmalička, myslím, že som mal nejaké štyri roky, keď som s ňou začínal. S otcom sme sa stále hýbali, učil ma a venoval sa mi. V jedenástich rokoch som sa začal špecializovať a viac trénovať.

Kto bol tvoj prvý tréner v atletike a v lyžovaní?

V atletike bol môj prvý tréner otec. V lyžovaní to bol pán tréner Pivonka v Lyžiarskom klube Karpaty, momentálne ma aj lyže trénuje môj otec.

Je vôbec možné skombinovať atletiku s lyžovaním, navyše keď ešte stále chodíš do školy a nevyhneš sa ani školským povinnostiam? Ako to všetko stíhaš?

Nie je to náročné. V zime lyžujem, v lete robím atletiku. Na lyžiarske sústredenia chodievam do Rakúska a pomedzi to trénujem atletiku. So školou sa to dá tiež úplne v pohode, chodím na gymnázium Tildnerova. Nemajú s tým žiadny problém a som im za to vďačný.

Mohol by si nám priblížiť, ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň, či už v atletike, alebo v lyžovaní?

Ráno idem do školy, v ktorej som zvyčajne do jednej poobede. Potom sa musím doma všetko naučiť a pripraviť sa do školy. Od piatej mám tréning, ktorý trvá hodinu až dve. Odtrénujeme, čo máme. Takto to je každý druhý deň. Keď trénujem lyžovanie, vstávame okolo šiestej ráno a ideme na kopec. Tréning trvá od siedmej do dvanástej, prípadne do jednej. Niekedy mám poobede ešte suchý tréning a posilňovňu.

Foto: Archív SOŠV

Máš za sebou viacero úspechov, ktorý z nich by si zaradil najvyššie?

V lyžovaní je to 2. miesto na pretekoch Pinocchio v Taliansku dva roky dozadu, kde som súťažil s o rok staršími pretekármi. Boli to celosvetové preteky, na ktorých boli decká z TOP reprezentácií. Túto sezónu by to bolo 3. miesto v obrovskom slalome na slovinských pretekoch v Skofja Loke, kde som sa opäť pretekal s o rok staršími chlapcami. V atletike je to jednoznačne víťazstvo na ICG v Rusku,  kde som reprezentoval Bratislavu. Podarilo sa mi skočiť 196 cm, a to bol môj najväčší úspech v atletike.

Vzhliadaš k nejakému športovcovi alebo máš nejaký vzor, ktorý ťa inšpiruje?

Môj vzor je ocino, ktorý stále drží slovenský rekord. Už sa len čaká na to, kedy ho prekonám  (smiech). Potom, samozrejme, Javier Sotomayor, ktorého snáď tiež raz zdolám. V lyžovaní nemám vyslovene vzor. Každý, kto jazdí Svetový pohár, je skvelý. Samozrejme, vyzdvihol by som našu Petru Vlhovú a z mužov možno Henrika Kristoffersena.

Hovoril si, že by si raz chcel „preskočiť” svojho otca či Javiera Sotomayora. Môžeme to považovať za tvoj najvyšší cieľ, ktorý chceš raz dosiahnuť?

Áno, určite sú to tieto dve méty. Keby sa mi to podarilo na olympiáde alebo na majstrovstvách sveta, tak to by tomu ešte pridalo. Najlepšie, ak by z toho bola medaila.

Chcel by si sa zúčastniť, povedzme, letných aj zimných olympijských hier? Je to podľa teba reálne?

Ak by sa to dalo, tak určite áno. Pravdupovediac to však nie je príliš reálne. Záleží aj na somatotype v jednotlivých športoch, ktorý je v mojom prípade výrazne odlišný. Príprava tiež prebieha inak.

 Keby si sa mal hneď teraz mal rozhodnúť, ktorému športu by si dal prednosť a chcel by si sa mu venovať naplno aj v budúcnosti?

Túto otázku dostávam dosť často. Ešte však neviem. Stále váham, či lyže, alebo atletika. Preto vždy odpoviem neutrálne. Definitíva by mala prísť v priebehu najbližších mesiacov alebo rokov. Záleží aj na výkonnosti a na šanciach v jednotlivých športoch.

Čo ťa v rámci pretekov a sústredení čaká v najbližšej dobe?

Teraz som v prípravnom období, chodím na sústredenia. Prvé lyžiarske preteky ma čakajú v januári. To bude prvé kolo Slovenského pohára. Následne budem súťažiť aj na medzinárodných pretekoch a na neoficiálnych majstrovstvách sveta na prelome januára a februára. To je môj najbližší lyžiarsky cieľ. Od januára sa takisto začínajú halové atletické preteky. Budem to musieť nejako zladiť, aby sa to dopĺňalo.

Autor: Martin Horváth pre olympic.sk

Foto: Linky olympic.sk