Vyjadrenie Mateja Kazára k poslednému dianiu, pričom nám zhrnul svoju cestu na ME, krásne zážitky z tohto podujatia až po cestu na MS.

“Ahoj, milí čitatelia stránky Winter Sports World. Chcem sa s vami podeliť o krásne aj ťažšie zážitky z ME v Ťumeni.

Na samotné preteky som sa pripravoval najmä oddychom s aklimatizaciou a udržiavajúcimi tréningami po náročných dvoch SP v zámorí. Mal som na to 5 dní. Náročných preto, že cestovanie zabralo niekoľko dní a hlavne nocí, ktoré sme presedeli buď v lietadle, autobuse (napr. celonočná cesta z Toronta do Presque Isle, kvôli zrušeným letom pre snehovú búrku v Bostone, kde sme mali cieľové pristátie, bola zaujímavá i nebezpečná. V autobuse som sa prvýkrát bál pokračovať v nočom spaní, keď šofér autobusu začal častejšie prechádzať plné čiary na krajnici diaľnice, prebralo ma. Totiž v Canade majú povolené šoférovať 15 hodín na  jedného šoféra, aspoň tak nám to povedal. Tak na 1200 km sme mali 15 hodín a to sme cez hodinu a pol vychádzali v zápchach z Toronta. Okolo 17-tej sme sa pohli z letiska, čiže o 2 ráno mal ten šofér za sebou 9 hodín práce prevažne v tme s občasným snažením pri -10 ℃. Klobúk dole, ako to nakoniec zvládol. Mali sme totiž len jednu 15 minútovu prestávku na občerstvenie, plus hodinka, ktorá sa mu rátala do tých 15 hodín strávená na hraniciach s USA, kde boli značné kontroly aj kôli našim zbraniam, no ta už bola pol hodinu pred cieľom našej cesty.), alebo cestovanie v aute. Plus osemhodinový a šesťhodinový časový posun vpred tomu pridali náročnosť. Potešením však bolo celkom rýchle zotavenie v týždni pred ME, v ktorom som mal ešte pár tréningov v našom Národnom biatlonovom centre v Osrblí, kde sme mali výborné podmienky na prípravu, vzhľadom na to, že tam máme 4 km upravených tratí s technickým snehom k dispozícii prakticky stále od Začiatku januára.Keď mi neskôr čítal Martin Otčenáš príspevok na ruskej biatlonovej stránke, že Martin Fourcade si doprial týždeň oddychu po zámorí, vedel som, čo tým sleduje. Bolo to fakt náročné.

S dobrou náladou a optimizmom v úspechy som sa vydal na nočnú cestu do Prahy, kde sme ráno o 9 mali začať pripravovať veci na nakladanie do charteru, ktorý letel priamo z Ruzyne do Ťumeňa. V rámci možností sme všetko zvládli a o druhej ráno miestneho času sme sa ubytovali priamo pri  štadióne v peknom novom hoteli. To bolo výborné, lebo niektoré výpravy bývali asi 20 km od nás. Vždy je výhoda byť v centre diania, ale nie vždy je na to dostatok financií, lebo tie hotely bývajú z pravidla drahšie.
Hneď sme šli spať, aby sme v ten deň boli svieži na poobednom neoficiálnom tréningu pre zmiešané štafety. Na štvorhodinový posun do predu som si rýchlo zvykol, tak som plný sily mohol absolvovať zapracovanie na oficiálnom tréningu a podať výborný výkon na samotných miešaných štafetách. Veľmi ma tešilo, že som bol platným členom úspešných strieborných štafiet. Ten deň nám to vyšlo všetkým na jedničku. Veľmi sme sa tešili, však sme skoro zdolali favorizovaných Rusov. My čo sa hýbeme v tomto kolotoči, vieme čo to znamená, preteky boli napínavé až do konca, veľakrát som ich ešte videl v rámci dobrého naladenia na nastávajúce. Mali sme na hoteli program eurovision, kde najmä zmiešané štafety mnoho ráz opakovali. Musím sa priznať, že pri pozeraní som mal väčšie napätie ako pri samotných pretekoch, aj keď som vedel, ako to skončí. Vydarené preteky, čo k tomu dodať, samotní Rusi nás na trati povzbudzovali, samozrejme, na poslednom kole štafiet už fandili viacej svojmu miláčikovi z Ťumeňa Jevgenijovi Garaničevovi. Po pretekoch, keď sme vyjazdievali na nás kričali “molodci”, veľmi silné zážitky po takých krásnych a úspešných pretekoch. Ďakujem za ne kolegom a kolegyňiam aj tým, čo nás povzbudzovali na trati, lebo je to úspech celého tímu, trénerov, servismanov a fyzioterapeuta,  ktorý sa o nás staral. Mal čo robiť, bolo nás tam 8 športovcov a okrem masáži a uvoľňovania ešte chodievame cvičiť tonizačné cviky pred raňajkami a tréningami na spevnenie celého svalového aparátu.

Ďalšie preteky, ktoré boli už na druhý deň mi nevyšli podľa predstáv. Na mňa nie najlepší beh a streľba s jednou chybou na položku ma zaradili na 28. miesto. Vedel som, že keď mi ďalšie preteky sadnú tak ako štafetové, bude to výborné. A tak aj bolo, sobotňajšie stíhacie preteky boli v znamení excelentnej streľby, bola to prvá nula zo 4 položiek na veľkom podujatí. Mohla byť aj rýchlejšia, no na dané podmienky a moje vtedajšiu streleckú istotu to bolo skvelé. Vymieroval som rany a padalo to. Napríklad na ďalších pretekoch s hromadným štartom som robil podobné vymierenia a spúšťanie rán v polohe ležmo a rany mi ušli mierne doľava, no do 4,5 cm kruhu sa nevošli. Stojka je u mňa odvážnejšia. Sezóna je dlhá, prešiel som si viacerými fázami. Na Svet sa spolu s trénermi pripravíme najlepšie ako vieme.
Bežecky “stíhačka” vyšla na danú formu tiež výborne, no v “mase” to bolo o veľkom sebazaprení, vymačkol som sa až za hranice svojich možností. No je to skvelá príprava na ďalšie preteky, zregenerujem a plný síl nastúpim na MS.

Ďakujem fanúšikom, že nám držali palce!”

Matej, my ďakujeme za krásne zhrnutie od cesty na ME až po cestu na MS.